Základnou otázkou spojenou so vznikom a fungovaním štátu je výkon moci. Aby sme porozumeli tomu, ako sa tento proces formuje v moslimských štátoch, je potrebné venovať pozornosť pôvodu a základným východiskám moslimského modelu štátu, teda kalifátu. Najprv sa sformovala umma (spoločenstvo veriacich, komunita moslimov) a až následne vznikol štát – kalifát.
Počiatky spoločenstva veriacich siahajú do obdobia pôsobenia proroka Mohameda v Mekke, odkiaľ pochádzal a kde prijal prvé zjavenia. V roku 622 bol Mohamed nútený opustiť Mekku a spolu so skupinou svojich spoločníkov sa presťahoval do Mediny. Táto udalosť je známa ako hedžra a predstavuje zlomový moment v dejinách islamu – okamih, od ktorého sa počítajú roky v moslimskom kalendári. V Medine sa Mohamed ujal riešenia konfliktov medzi miestnymi kmeňmi a vytvoril organizačné základy moslimského spoločenstva. Spočiatku pôsobil ako náboženský vodca, no v Medine sa stal aj politickým vodcom. Postupne prevzal aj úlohu vojenského vodcu – rozširoval vplyv islamu na Arabskom polostrove a v roku 630 dobyl Mekku. Viedol tiež ozbrojené výpravy proti Byzantskej ríši, čím položil základy moslimských výbojov.
V roku 632 Mohamed zomrel. Táto udalosť ukončila počiatočnú etapu formovania moslimského spoločenstva (ummy) a znamenala začiatok formovania kalifátu. Zároveň sa objavila otázka nástupníctva po Mohamedovi, a to tak v oblasti politickej, ako aj náboženskej. Mohamed po sebe nezanechal mužského potomka ani žiadne pokyny týkajúce sa nástupníctva. V deň jeho smrti sa v Medine zišla rada – šúra, zložená z jeho najuznávanejších spoločníkov. Táto rada vybrala a poverila vedením Abú Bakra (632 – 634), ktorý sa stal prvým kalifom, teda nástupcom (chalífom) Mohameda. Abú Bakr a traja kalifovia, ktorí po ňom nasledovali – Umar (634 – 644), Usmán (644 – 656) a Alí (656 – 661), sú označovaní ako „spravodliví kalifovia“ (alebo „správne vedení kalifovia“). Všetci pochádzali z okruhu najbližších Mohamedových spoločníkov a do funkcie vodcu boli zvolení. Po smrti Alího prevzali moc Umajjovci, čím sa presadilo dedičné, dynastické nástupníctvo.
Pokiaľ ide o náboženskú funkciu, v islame sa prijala koncepcia ukončenia prorockého poslania. Mohamed bol uznaný za „pečať prorokov“, posledného proroka, ktorému Boh zoslal zjavenie. Znamenalo to, že nasledujúci kalifovia sú Mohamedovými nástupcami už iba z hľadiska jeho politickej funkcie.
Počas voľby prvých štyroch kalifov sa sformovala politická skupina, ktorá podporovala právo Alího – Mohamedovho bratranca a zaťa – a jeho potomkov na vedenie ummy a následne aj islamského štátu. Táto skupina bola známa ako šíiti (z arabského slova ší‘a – „strana, frakcia“).
Alího potomkom sa nikdy nepodarilo získať úrad kalifa, tvorili však významnú opozičnú silu a vytvorili paralelnú mocenskú štruktúru, ktorá pretrvala do polovice 9. storočia. Svojich vládcov šíiti nazývali imámami. Treba pritom zdôrazniť, že šíizmus je vnútorne rôznorodý – šíiti uznávajú autoritu piatich (zajdovci), siedmich (izmailovci) alebo dvanástich (imamiti) imámov. Imámizmus je najrozšírenejšou vetvu šíizmu a tvorí základ fungovania politického systému Iránu.
Poznanie pôvodu kalifátu a jeho základných inštitúcií je dôležité nielen z historických dôvodov, ale aj pre pochopenie súčasných politických javov. Pre mnohých moslimov, či už náboženských autorít alebo „bežných ľudí“, predstavuje kalifát v počiatočnom období svojho vývoja model dokonalého štátu. Predstavy ideálneho štátu existujú aj v západnej politickej filozofii (napríklad u Platóna), majú však utopický charakter. V západnej kultúrnej tradícii zostávali ideálne štáty v rovine teórie, zatiaľ čo kalifát reálne existoval. Takéto vnímanie kalifátu niekedy zneužívajú moslimské fundamentalistické skupiny. Vystupujú proti moderným štátom, ktoré považujú za „nemoslimské“ alebo dokonca „bezbožné“, a tvrdia, že je možné vybudovať (skutočne) moslimský štát podľa vzoru niekdajšieho fungovania kalifátu. V extrémnych prípadoch ide iba o rétorické odkazy, ktoré slúžia na legitimizáciu iných cieľov a záujmov. Príkladom toho je takzvaný Islamský štát, teroristická organizácia, ktorej vodca sa vyhlásil za kalifa a územia pod svojou kontrolou nazval kalifátom.
Mešita šejka Zayeda, Abú Zabí, Spojené arabské emiráty. Foto: Ľubica Zubaľová
