Skočiť na hlavný obsah

Úvod

Islam je druhým najväčším náboženstvom na svete z hľadiska počtu veriacich, preto je prirodzené, že moslimovia z rôznych kútov sveta sa medzi sebou líšia, rovnako ako sa kresťan zo Slovenska môže v niektorých prejavoch svojej viery odlišovať od kresťana z Kolumbie či Filipín. Podobne sa moslimovia aj na individuálnej úrovni líšia mierou svojej religiozity, prístupom k náboženským praktikám, islamskému právu, rituálom a ďalším aspektom viery. Nie je to niečo špecifické pre moslimov – aj na Slovensku žijú ľudia, ktorí chodia na omšu každú nedeľu, a tiež takí, ktorí do kostola nechodia, no považujú sa za veriacich; niektorí veria hlboko, iní skôr zo zvyku či preto, že vyrástli v kresťanskej rodine; niektorí pripravujú na Štedrý večer vyprážaného kapra, iní zasa niečo iné. Príklady z kresťanstva slúžia na ilustráciu, že rozmanitosť náboženských praktík je prirodzená. Zároveň je ťažké posúdiť, ktorá verzia „byť kresťanom“ je najlepšia – túto úlohu môžeme ponechať teológom alebo možno na Posledný súd.

Podobne aj moslimovia pristupujú k svojej viere a interpretujú ju rôznymi spôsobmi – mnohí pravidelne navštevujú mešitu, ale sú aj takí, ktorí tak nerobia z rôznych dôvodov – niektorí to nepovažujú za potrebné, iní nemajú vo svojom okolí mešitu. Mnohí moslimovia sa modlia päťkrát denne, niektorí trikrát (šíiti), iní sa modlia iba príležitostne alebo vôbec. Ďalší sa modlia dodatočne – formou vzývania, prosby k Bohu (táto modlitba sa nazýva du'a) a existujú aj moslimovia, ktorí majú svoje vlastné spôsoby. To platí najmä pre hnutia odvodené od islamu (napr. jezídi, alaviti, Ahl-e Hakk), ktoré niektorí považujú za moslimské a iní za samostatné náboženstvá. 

Piliere islamu uvedené nižšie sa vzťahujú na prevažnú väčšinu moslimov. Piliere (arabsky arkan ad-din) predstavujú päť základných náboženských praktík moslimov, na ktorých medzi moslimami panuje veľká miera zhody. Jeden z nich (vyznanie viery) je prechodovým rituálom, ostatné sú prevažne praktické (modlitba, almužna, pôst, púť). Tieto povinnosti sú individuálnej povahy, vzťahujú sa na každého veriaceho individuálne (na rozdiel od kolektívnych povinností, ktoré sa vzťahujú na celú moslimskú komunitu, a preto sa od niektorých členov komunity veriacich očakáva, že ich budú plniť – napríklad aspoň jeden moslim by sa mal pomodliť za zosnulého).