Moslimské teokracie

Teokratické štáty, teda tie štáty, v ktorých sa svetská moc stotožňuje s duchovnou, sú v modernom svete skôr zriedkavé. Spomedzi moslimských štátov sa za teokracie považujú Iránska islamská republika a Saudskoarabské kráľovstvo. Názvy môžu byť zavádzajúce, preto je potrebné poznamenať, že ďalšie dva štáty, ktorých oficiálny názov obsahuje označenie „islamská republika“ – Mauritánska islamská republika a Pakistanská islamská republika, sú síce náboženskými štátmi, no nie sú teokraciami.

Podľa ústavy z roku 1979 je Irán moslimským štátom a jeho politický systém je založený na spomínanej teórii velájat-e fakíh. Táto šíitská teória štátu, podľa ktorej sú najkompetentnejšími osobami na výkon moci v štáte významní moslimskí učenci (právnici), nachádza uplatnenie v politickej praxi. Politický systém Iránu je založený na princípe deľby moci a jeho súčasťou sú aj inštitúcie typické pre demokratické štáty (napríklad voľby, parlament). Dohľad nad výkonnou mocou však spočíva v rukách šíitských náboženských autorít, ktoré majú rozhodujúci vplyv na smerovanie štátnej politiky. Politický systém Iránu je nepochybne jedinečný.

Znaky teokracie vykazuje aj Saudská Arábia. Základné otázky týkajúce sa štátneho zriadenia upravuje Základný zákon (doslovne: „Základný systém vlády“) z roku 1992. Podľa tohto zákona ústavu štátu tvoria Korán a Prorokova sunna, právny systém štátu je založený na islamskom práve a štátna moc sa musí vykonávať v súlade s islamom. Saudská Arábia je absolútnou monarchiou a štátna moc je v rukách svetských vládcov, od založenia štátu ju vykonáva rod Saúdovcov. Moslimskí učenci zohrávajú významnú rolu najmä v oblasti práva a spoločenských noriem. Oficiálnou doktrínou v kráľovstve je wahhábizmus – konzervatívne a fundamentalistické nábožensko-politické hnutie v rámci sunnitského islamu.