Ciele:
- citlivo vnímať kultúrne rozdiely a ich prejavy v politike,
- poukázať na význam politických inštitúcií vychádzajúcich z náboženstva a miestnych kultúr v politických systémoch súčasných štátov a v politických kultúrach ich spoločností (na príklade Maroka).
Čas: 25 minút
Pokyny pre učiteľa:
- Ukážte študentom reprodukciu obrazu Eugèna Delacroixa s názvom Sultán Maroka. Obraz si môžete pozrieť aj virtuálne prostredníctvom Musée des Augustins (odkaz na obraz v zbierke múzea sa nachádza nižšie). Následne si pozrite video zo slávnostného obnovenia prísahy (odkaz nižšie).
- Spoločne sa zamyslite nad formou a významom tohto obradu. V úvahe vám môžu pomôcť tieto otázky:
- Ako prebieha obrad obnovovania prísahy vernosti panovníkovi?
- Kto sa na ňom zúčastňuje?
- Ako vyzerajú účastníci a akým spôsobom sú pri obrade rozmiestnení v priestore?
- Aké tradičné a moderné prvky sú viditeľné v priebehu obradu?
- Aký je podľa vášho názoru cieľ každoročného obnovovania prísahy?
Prísaha vernosti (baja, arabsky baj’a) je podľa islamskej právnej doktríny akt zloženia prísahy vernosti panovníkovi. Vyvinula sa ako jedna z inštitúcií kalifátu a predstavuje akt právneho uznania panovníka. Podstatou tejto inštitúcie je, že ide o vzájomne záväznú zmluvu: poddaní prisahajú vládcovi poslušnosť a lojalitu a (v rámci svojich možností) pomoc vo všetkých situáciách, ktoré si to vyžadujú; panovník sa zase zaväzuje vykonávať moc v súlade s princípmi islamu a brániť územie štátu a jeho obyvateľov alebo skôr ummu ako spoločenstvo moslimov a jej jednotlivých členov. Baja teda ukladá povinnosti tak tým, ktorí prísahu skladajú, ako aj osobe, ktorá ju prijíma. Možno ju chápať ako zmluvu zameranú na zabránenie tyranii, ktorá je v islame vnímaná negatívne. Prísaha vernosti je osobným záväzkom a predpokladá sa, že trvá doživotne. Možno ju ukončiť v prípade nemorálneho alebo škodlivého správania vládcu. Dôležité je, že baja neznamená zastúpenie – vládca sa nestáva zástupcom svojich poddaných. Je však mechanizmom určeným na zabezpečenie poslušnosti poddaných voči panovníkovi.
Prísaha vernosti v súčasnosti zohráva významnú úlohu v politickom systéme Maroka a je hlboko zakorenená v marockej politickej kultúre. V Marockom kráľovstve sa prísaha skladá panovníkovi pri jeho nástupe na trón a následne sa každoročne obnovuje počas osláv Sviatku trónu. Sviatok trónu je štátnym sviatkom, ktorý sa slávi 30. júla za vlády kráľa Mohameda VI. – súčasného panovníka Maroka. Kráľa pri tejto príležitosti sprevádza jeho syn, princ Hasan, následník trónu. Prísahu obnovujú predstavitelia elity kráľovstva a zástupcovia rôznych spoločenských skupín.
Rituál skladania a následného každoročného obnovovania prísahy je vnímaný rôzne.
Na jednej strane je spochybňovaný, najmä skupinami požadujúcimi politické reformy a ďalšiu demokratizáciu, alebo je považovaný za anachronizmus či dokonca formu sociálneho podrobenia. Na druhej strane sa zdôrazňuje tradičná povaha tejto inštitúcie a jej hlboké korene v islame a politickej kultúre krajín, kde sa praktizuje.
Eugène Delacroix: Marocký sultán (1845). Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Augustins_-_Le_Sultan_du_Maroc_-_Eug%C3%A8ne_Delacroix.jpg
(Verejná doména). Obraz je dostupný aj na webovej stránke Musée des Augustins https://augustins.toulouse.fr/
Odkaz na video:
L'Observateur du Maroc et d'Afrique. Sa Majesté le Roi, Amir Al-Mouminine, préside à Tétouan la cérémonie d’allégeance.
