Význam rady pre spoluprácu arabských štátov v perzskom zálive

Rada pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (z anglického Cooperation Council for the Arab States of the Gulf) – skrátene Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (Gulf Cooperation Council – GCC) alebo je regionálne politické a hospodárske zoskupenie šiestich arabských krajín nachádzajúcich sa v regióne Perzského zálivu: Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Vzniklo v roku 1981 s cieľom koordinovať, integrovať a prepojiť členské štáty v oblastiach vedúcich k ich jednote, ako aj prehĺbiť a posilniť existujúce väzby, spojenia a spoluprácu medzi ich národmi v rôznych oblastiach.  

Sídlo organizácie GCC sa nachádza v Saudskej Arábii, v Rijáde. V 80. rokoch členské krajiny vytvorili zónu voľného obchodu. Od roku 2003 funguje v rámci GCC colná únia na obchod s tovarom, cieľom je vybudovať vnútorný trh (od roku 2008). V rámci colnej únie GCC sa spoločná colná sadzba vzťahuje na dovážaný tovar vo výške 5 percent, výnimku však predstavuje viac ako 900 komodít (ide napríklad o živé zvieratá, čerstvú zeleninu, ovocie, obilniny, lieky a zdravotnícky materiál). Na tabakové výrobky a špeciálny tovar, ktorého dovoz je v niektorých štátoch zakázaný, ale v iných je povolený, sa uplatňuje 100-percentná sadzba cla.

Základom vzťahov a vzájomnej spolupráce medzi EÚ a krajinami GCC je dohoda o spolupráci (Coooperation Agreement), podpísaná v roku 1988 medzi vtedajším Európskym spoločenstvom ako predchodcom EÚ a krajinami GCC. Dohoda tvorí základ vzťahov medzi EÚ a GCC. Ide o nepreferenčnú dohodu, ktorá vytvorila rámec pre vzájomný hospodársky a politický dialóg, podporuje spoluprácu v oblasti obchodu, investícií, energetiky, rozvoj, ako aj vzdelávania. 

V súvislosti s geopolitickým vývojom bolo v roku 2022 povýšené vzájomné partnerstvo na strategické (na základe spoločného oznámenia Európskej komisie a vysokého predstaviteľa pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku Strategické partnerstvo s Perzským zálivom), pričom sa EÚ predstavila plán na rozvoj užších vzťahov s členskými štátmi GCC.

Za významný míľnik v nedávnom vývoji vzájomných vzťahov môžeme považovať prvý spoločný samit EÚ a GCC, ktorý sa uskutočnil v Bruseli v októbri 2024 pod názvom „Strategické partnerstvo pre mier a prosperitu“. Počas summitu sa lídri oboch strán zaviazali posilniť svoju spoluprácu v oblasti obchodu, ekonomiky, investícií a energetiky. Na samite sa zároveň dohodli na tom, že urýchlia diskusie o obnovení rokovaní o dohode o voľnom obchode. 

Hlavnú oblasť, ako aj motorom vzájomnej spolupráce tvorí sektor energetiky, keďže EÚ a jej členské krajiny potrebujú zabezpečiť svoj rastúci dopyt po energetických surovinách. Ten sa zintenzívnil aj v dôsledku sankcií uvalených na dovoz ropy z Ruskej federácie. 

Možnosti rozvoja vzájomnej spolupráce spočívajú okrem energetického sektora aj v oblasti národných výziev štátov GCC zameraných na hospodársku transformáciu a diverzifikáciu hospodárstva – najmä v oblastiach digitálnej transformácie, zeleného vodíka, čistej energie, umelej inteligencie, inteligentnej infraštruktúry či kybernetickej bezpečnosti. 

Rokovania o dohode o voľnom obchode

V roku 1990 sa začali vzájomné rokovania o dohode o voľnom obchode, ktoré mali viesť k progresívnej a recipročnej liberalizácii vzájomného obchodu s tovarom a službami. Avšak po 18 rokoch rokovaní, v roku 2008 ich GCC jednostranne pozastavilo. Medzi hlavné prekážky patrilo trvanie EÚ na klauzulách o ľudských právach, ktoré GCC považovalo za príliš prísne, ako aj nesúhlas EÚ s súhlasu pre právo GCC uplatňovať vývozné clá.

Rokovania boli pozastavené takmer dve desaťročia. 

V roku 2025 EÚ vyjadrila svoj zámer pripraviť sa na obnovenie rokovaní o dohode o voľnom obchodu, najmä z dôvodu potreby diverzifikácie svojich obchodných vzťahov. 

V máji 2025 boli oficiálne zahájené rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Spojenými arabskými emirátmi. Rokovania sú zamerané najmä na zníženie ciel na obchod s tovarom, uľahčenie obchodu so službami, digitálny obchod, investičné toky. Táto dohoda môže slúžiť ako základný kameň pre budúcu regionálnu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a GCC.

Obchodné vzťahy EÚ a GCC

GCC ako celok za rok 2024 tvorili 3,2 % zahraničného obchodu EÚ, ich podiel na exporte tvoril 3,8 % exportu EÚ a podiel na importe EÚ 2,6 %. 

EÚ bola za rok 2024 s podielom necelých 12 % celkového zahraničného obchodu GCC druhým najväčším obchodným partnerom zoskupenia po Číne (17 %). Pozícia EÚ je po Číne významná najmä z hľadiska importu do GCC (16 %). Najväčšou položkou importu do EÚ sú minerálne palivá, za rok 2024 tvorili 75 % dovozu z GCC, pričom najväčší podiel na tomto dovoze mala ropa. Štruktúra exportu EÚ do GCC pozostáva najmä z priemyselných tovarov (viac ako 80 % exportu), a to zo strojárskych a dopravných zariadení, ako aj chemických produktov. Vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov tvorí približne 10 % vývozu EÚ do GCC. 

Dovoz minerálnych palív (ropy a ropných produktov) z GCC do EÚ výrazne vzrástol po roku 2020 (do roku 2023 sa hodnota ich dovozu viac ako strojnásobila, a to najmä v súvislosti so sankciami EÚ voči Ruskej federácii a snahe čo najviac znížiť podiel dovozu energetických surovín z Ruska. To sa prejavilo na hodnote celkového dovozu EÚ z GCC v roku 2022, ktorá sa medziročne viac ako zdvojnásobila a dosiahla takmer hodnotu exportu EÚ do GCC, čo malo za následok veľmi nízky prebytok obchodnej bilancie EÚ v hodnote iba 157 miliónov eur. Možno konštatovať, že od roku 2022 sa vzájomný obchod oboch zoskupení výrazne zintenzívnil. Pre porovnanie: hodnota celkového vzájomného obchodu v roku 2014 dosiahla 124 mld. eur, v roku 2022 to už bolo 175 mld. eur. A hoci jeho hodnota v roku 2024 mierne klesla (162 mld. eur), možno konštatovať, že za ostatných desať rokov sa vzrástla viac ako o 30 %.