Turecko

Táto časť sa zaoberá obchodnými dohodami Európskej únie s Tureckom, bližšie informácie o podrobnom vývoji a integračných ambíciách poskytuje učebnica Kittová a kol. (2024). Zahraničnoobchodná EÚ v kontexte geopolitických a geoekonomických zmien. VSERS, 2024

Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom prešli viacerými vývojovými fázami, pričom Turecko už od vzniku Európskych spoločenstiev sledovalo cieľ integrácie do európskeho politicko-ekonomického rámca. V roku 1959 podalo oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS). Rada ministrov ES prihlášku prijala a iniciovala proces rokovaní o asociačnej dohode, známom ako Ankarská dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 1963 a nadobudla účinnosť v roku 1964. Táto dohoda ustanovila základný rámec spolupráce medzi Tureckom a EHS a položila právny základ pre neskoršie prehĺbenie politickej a hospodárskej integrácie. Proces asociácie mal prebiehať v troch fázach:

1. Prípravná etapa: Turecko malo zosúlaďovať svoj systém s hodnotami ES a približovať sa hospodárskej úrovni členských krajín.
2. Etapa colnej únie: V roku 1970 bol podpísaný dodatkový protokol, ktorý stanovil podmienky pre postupný prechod na colnú úniu a voľný pohyb priemyselných výrobkov, poľnohospodárskych produktov a osôb. V roku 1971 ES zrušila tarify a kvantitatívne dovozné obmedzenia, pričom Turecko ich odstraňovalo postupne. Plná colná únia mala byť vytvorená do 22 rokov. 
3. Etapa členstva: Definovaná ako perspektíva vstupu Turecka do EÚ.

Colná únia začala fungovať v roku 1996 a vzťahovala sa na obchod s priemyselnými výrobkami a spracovanými poľnohospodárskymi produktmi. Z preferenčného obchodu boli vylúčené poľnohospodárske plodiny a uhlie a oceľové produkty, ktoré boli upravené osobitnou dohodou medzi Tureckom a Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ.

Colná únia medzi Tureckom a Európskou úniou predstavovala významný krok v oblasti hospodárskej integrácie, pričom umožnila voľný pohyb oprávnených tovarov vyrobených na území Turecka alebo členských štátov EÚ, ako aj tovaru uvoľneného do voľného obehu po dovoze z tretích krajín. Súčasne došlo k zosúladeniu tureckého colného sadzobníka s tarifami EÚ, vrátane preferenčných opatrení, a k harmonizácii colných a ďalších právnych predpisov, ako sú pravidlá ochrany duševného vlastníctva a pod. Okrem toho boli zavedené preferenčné dohody v oblasti poľnohospodárstva, najmä pokiaľ ide o pravidlá pôvodu.

Po zavedení colnej únie rástli absolútne hodnoty tureckého dovozu aj vývozu, avšak podiel Európskej únie na celkovom tureckom exporte postupne klesal. Po dobu fungovania colnej únie sa vyskytli viaceré problémy a z toho vyplývajúca potreba súčasnú dohodu modernizovať: Medzi problémy súčasnej colnej únie EÚ s Tureckom možno zaradiť: 

• Hoci Turecko nie je členom EÚ a nemá vplyv na jej obchodnú politiku, podľa pravidiel colnej únie musí zavádzať a dodržiavať preferenčné dohody bez možnosti ovplyvniť ich obsah.
• Tovary krajín, s ktorými má EÚ dohodu o voľnom obchode, majú voľný prístup na turecký trh, zatiaľ čo Turecko nemá rovnaký prístup na ich trhy bez bilaterálne dohody s príslušnou krajinou.
• Musí dodržiavať limity na stanovené prepravné kvóty.
• Colná únia nepokrýva služby, verejné obstarávanie a všetky poľnohospodárske produkty a nemá efektívny mechanizmus riešenia sporov.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad vybraných prekážok obchodu medzi EÚ a Tureckom. 

Zdroj: vlastné spracovanie podľa MZV (2024), Kittová a kol. (2024)