Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (cbam)

EÚ v roku 2023 zaviedla mechanizmus CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism - Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach) ako doplnok k systému EU ETS s cieľom obmedziť únik uhlíka a zabezpečiť, aby dovážané produkty niesli porovnateľné uhlíkové náklady ako výrobky vyrábané v EÚ. CBAM tak chráni konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jej cieľom  je aj znížiť dovoz energeticky náročných produktov. Od roku 2023 prebieha prechodná fáza CBAM, počas ktorej sa monitorujú emisie pri dovoze vybraných komodít (napr. cement, železo, hliník). Finančné plnenie prostredníctvom nákupu CBAM certifikátov sa začne vyžadovať od roku 2026 a vzťahuje sa na všetky krajiny mimo EÚ.

CBAM sa vzťahuje aj na krajiny MENA a pre viaceré z nich môže mať negatívne dôsledky. V roku 2021 pochádzali všetky marocké príjmy z exportu železa, ocele a elektriny do EÚ. Egypt smeroval do EÚ 40 % svojho vývozu hnojív a až 77 % exportu ocele a železa.

Je pravdepodobné, že karbónové clá výrazne zasiahnu Egypt, keďže tovary spadajúce pod CBAM tvoria približne 10 % jeho celkových exportných príjmov. Citlivé na plné zavedenie mechanizmu budú aj Alžírsko, Maroko a Líbya. Export produktov spadajúcich pod CBAM tvorí v Tunisku približne 0,47 % HDP a viac než 43 % z nich smeruje do EÚ, čo z Tuniska robí najzraniteľnejšiu krajinu regiónu. Tabuľka pod textom zároveň uvádza porovnateľné údaje aj pre Egypt, Jordánsko a Maroko.

Tabuľka Export produktov spadajúcich pod CBAM do EÚ (2023, % HDP)

Zdroj: spracované podľa Ghoneim (2024).

Zavedenie CBAM môže ohroziť konkurencieschopnosť dotknutých krajín MENA, zvýšiť ich administratívnu záťaž, prípadne viesť až k situácii, že si budú musieť hľadať nové odbytové trhy.