Ostatné krajiny regiónu mena
S Irakom nemá EÚ žiadnu obchodnú dohodu. Obaja partneri však v roku 2012 podpísali nepreferenčnú politickú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá nadobudla plnú platnosť v roku 2018. Jej obchodné aspekty vstúpili do platnosti skôr, ešte v roku 2012. Dohoda sa stala prvým zmluvným dokumentom, ktorý rámcuje ich vzájomné vzťahy a spoluprácu (v oblasti politického dialógu, rozvoja hospodárskych, obchodných, investičných vzťahov, ako aj spolupráce v oblasti sociálnej, kultúrnej, legislatívnej či finančnej. Jadrom dohody je pravidelný politický dialóg na vysokej úrovni. Dohoda využíva pravidlá WTO, napriek tomu, že Irak má iba status pozorovateľa. EÚ ho však podporuje v jeho prístupovom procese.
Obchodné vzťahy sú založené na dovoze minerálnych palív – ropy a ropných produktov, ktoré tvoria takmer 100 % hodnoty dovozu EÚ z Iraku. Za rok 2024 bol podiel Iraku iba 0,4 % zahraničného obchodu EÚ, no EÚ pre Irak predstavovala tretieho najvýznamnejšieho partnera v obchode s tovarom po Číne a Indii s podielom takmer 14 %.
Irán nemá s EÚ uzatvorenú žiadnu formálnu obchodnú dohodu. Keďže Irán nie je členskou krajinou WTO, pri dovoze do EÚ podlieha všeobecnému dovoznému režimu EÚ.
Hoci boli v roku 2016 zrušené všetky hospodárske a finančné sankcie EÚ uvalené na Irán v súvislosti s jeho jadrovým programom, stále je na sankčnom zozname EÚ. Medzi sankcie a obmedzenia patria najmä zbrojné embargo, sankcie súvisiace s raketovou technológiou, obmedzenia na určité transfery a činnosti súvisiace s jadrovou energiou, obmedzenia týkajúce sa určitých kovov a softvéru a ďalšie súvisiace obmedzenia. V roku 2022 EÚ sankčný režim znovu sprísnila najmä pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv v Iráne a úlohu Iránu v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.
Z hľadiska obchodných vzťahov má Irán len zanedbateľný podiel na obchode EÚ (0,1 % za rok 2024), EÚ však ako celok za rok 2024 predstavovala štvrtého najväčšieho partnera EÚ s podielom takmer 9 % na zahraničnom obchode Iránu.
Napriek tomu, že EÚ nemá v Iráne svoje diplomatické zastúpenie, udržiava diplomatické kontakty s Iránom, pričom ju zastupuje členský štát, ktorý v danom období predsedá Rade EÚ.
Pokiaľ ide o Jemen, od roku 1998 sú vzájomné vzťahy s EÚ formalizované dohodou o spolupráci, ktorá predstavuje základný právny rámec vzájomných vzťahov so zameraním hlavne na obchod, rozvoj, hospodársku, kultúrnu a environmentálnu spoluprácu. Jemen má zároveň ako najmenej rozvinutá krajina má možnosť využívať preferencie v rámci Všeobecného systému preferencií (GSP) EÚ. Je beneficientom podsystému EBA (Všetko okrem zbraní), ktorý mu umožňuje plný bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ v rámci obchode so všetkými produktami okrem zbraní a streliva. Z pohľadu EÚ sú však vzájomné obchodné vzťahy s Jemenom zanedbateľné (za rok 2024 podiel Jemenu na zahraničnom obchode EÚ s tovarom tvoril 0,0 %), podobne je to aj na strane Jemenu, EÚ tvorí len 2,6 % obchodu s tovarom, aj to iba zo strany importu z EÚ (najmä potraviny, nápoje a tabakové produkty). Na rozdiel od Iraku a Iránu je Jemen od roku 2014 členskou krajinou WTO.
