Dohody eú o migrácii s krajinami mena

EÚ, v rámci riešenia neregulovanej migrácie, hľadala rôzne zmluvné nástroje na zvládnutie migračnej krízy, a to najmä počas konfliktu v Sýrii.

DOHODY EÚ S TURECKOM

V roku 2016 podpísali EÚ a Tureckom dohodu o migrácii, ktorá mala napomôcť zvládnuť nápor migrantov smerujúcich do EÚ počas konfliktu v Sýrii. V Turecku ich bolo počas konfliktu 3,6 mil. a dohoda mala finančne podporiť umiestnenie utečencov v Turecku a zabezpečiť, aby nemigrovali do EÚ (Senyuva, 2020). EÚ ponúkla 6 mld. EUR na zmiernenie humanitárnej krízy v Turecku a prisľúbila bezvízový styk občanom Turecka. V roku 2021 rozpočet navýšila o 3 mld. EUR. Kľúčové body dohody boli (Terry, 2021): 

• Turecko malo prijať opatrenia na zabránenie migrácie z Turecka na grécke ostrovy, 
  • malo sa zabezpečiť, aby tí, ktorí nelegálne pricestovali z Turecka do EÚ, sa vrátili do Turecka (práve s týmito krokmi boli problémy), 
  • za každého vráteného utečenca z EÚ do Turecka, mala EÚ prijať jedného žiadateľa o azyl z územia Turecka.

Readmisná dohoda vstúpila do platnosti, avšak k liberalizácii víz nedošlo (Apak, 2019). Za každého nelegálneho migranta zo Sýrie, ktorý by prešiel z Turecka do Grécka a bol by vrátený späť, prisľúbila EÚ vziať na svoje územie sýrskeho utečenca oficiálne registrovaného v utečeneckom táboru v Turecku. V marci 2020 vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, že Turecko nebude dodržiavať dohodu z roku 2016 o zastavení migrácie do EÚ keďže EÚ nepomohla Turecku presídliť sýrskych utečencov, ktorých bolo v Turecko viac ako 3,7 mil. do bezpečných zón v rámci Sýrie a nesplnila ani záväzok o liberalizácii vízovej povinnosti pre tureckých občanov (BBC News, 2020).

Dohoda zredukovala nekontrolované toky migrantov do EÚ cez východné Stredomorie, migrácia sa však presunula smerom k iným trasám, ktoré boli riskantnejšie. Kritici poukázali na to, že izolovaný bilaterálny prístup je nekoncepčný a neregulovanú migráciu nerieši.

DOHODA EÚ S JORDÁNSKOM

Dohoda EÚ s Jordánskom (EU Jordan Compact o zjednodušení pravidiel pôvodu) z roku 2016, mala iný charakter ako tá, ktorú podpísala EÚ s Tureckom. Dohoda s Jordánskom dočasne, na 10 rokov, zjednodušila jordánskym exportérom uplatňovanie pravidiel pôvodu na vybrané priemyselné produkty. Cieľom dohody bolo zapojiť sýrskych utečencov, ktorých bolo v roku 2020 v Jordánsku 656 000 (UNHCR, 2020b), do jordánskeho trhu práce a zlepšiť ich životné podmienky. Dohody sa týkali len niektorých priemyselných zón a obsahovali množstvo podmienok, ako napr., že utečenec zo Sýrie musí byť v trvalom pracovnom pomere a produkt musí zahŕňať minimálny objem práce utečenca prvý a druhý rok 15 % a aspoň 25 % od začiatku tretieho roka. Zároveň EÚ prisľúbila Jordánsku  747 mil. EUR, vrátane 108 mil. EUR na humanitárnu pomoc a 200 mil. EUR na makroekonomickú stabilitu. Dohoda však nepriniesla výrazný nárast exportu produktov (najmä sa to týkalo textilného a odevného priemyslu).
 

Podobnú dohodu uzatvorila EÚ aj s Libanonom (Zubaľová, Drieniková, 2023).

DOHODA EÚ S EGYPTOM

V roku 2024 podpísala EÚ s Egyptom dohodu o znížení nelegálnej migrácie a podpore egyptskej ekonomiky, na dobu troch rokov. V rámci dohody poskytne EÚ Egyptu 7,4 mld. vo forme výhodných pôžičiek a 600 mil. vo forme grantov a z toho 200 mil. EUR je určených na zníženie nelegálnej migrácie. Egypt mal v roku 2022 celkovo 9 mil. imigrantov (9 % populácie Egypta), najmä zo Sudánu, Sýrie, Jemenu a Líbye. Egypt pritom neumožnil presun palestínskeho obyvateľstva z Gazy na svoje územie (Moorsel, Bonfiglio, 2024). 

Podobné dohody uzatvorila EÚ s Tuniskom (2023), Mauritániou (2024). Human Rights Watch upozorňujú, že takéto dohody vedú skôr k porušovaniu práv utečencov a porušovaniu ľudských práv – deportácii, násilnému vysídľovaniu a pod.