Púť (hadždž alebo hadž) je jediný pilier islamu, ktorý má úplne dobrovoľný charakter. Závisí totiž od zdravotného stavu a finančných možností veriacich (mužov aj žien). Cieľom púte je sväté mesto islamu – Mekka. Jej termín pripadá na 7. až 13. deň dvanásteho mesiaca islamského kalendára zu al-hidždža. V tomto období prichádzajú do Mekky pútnici z celého sveta.
Púť sa začína vstupom do stavu posvätenia nazývaného ihrám . V tomto čase pútnici vykonajú úplnú očistu (kúpeľ) a muži si navyše obliekajú špeciálne dvojdielne biele odevy. Púť začína sedemnásobným obídením Kaaby. Je to budova v tvare kocky a v jednom z jej rohov je umiestnený Čierny kameň. Následne sa pútnici presúvajú k pahorkom as-Safá a al-Marva (kde podľa tradície Hagar, matka Izmaela, hľadala pre svojho syna vodu). Pútnici sa tu napijú vody z posvätného prameňa Zamzam. Potom pokračujú na miesto zvané Mina, kde stoja stany, v ktorých prenocujú. Takto prebieha 8. deň mesiaca zu al-hidždža.
Deviaty deň sa začína cestou na vrch Arafat, kde moslimovia trávia čas modlitbami. Deň Arafat je najdôležitejším dňom v islamskom kalendári. Je to deň odpustenia, o ktorom sa Alah zmieňuje v Koráne: „Dnes som pre vás zdokonalil vašu vieru a zavŕšil som svoje dobrodenie voči vám; vybral som vám islam za náboženstvo.“ (5:3). Pred modlitbou magrib sa vydávajú do Muzdalify. Tam prenocujú a zbierajú kamene na symbolické ukameňovanie Satana. Kamene sa nachádzajú v Mine. Ukameňovanie sa vykonáva na pamiatku Abrahámovho (Ibrahímovho) pokušenia neobetovať Bohu svojho syna Izmaela. V minulosti to boli kamenné stĺpy, neskôr ich nahradila kamenná stena s odkvapovou rúrou na spodnej strane, ktorá uľahčuje zbieranie hodených kameňov. Na 10. deň zu al-hidždža sa koná aj obeta na pamiatku Abraháma, ktorý nakoniec Bohu obetoval barana namiesto svojho syna Izmaela. Tento deň je tiež začiatkom jedného z dvoch hlavných islamských sviatkov – Íd al-Adhá (Eid al-Adha), Sviatok obety. Deň sa končí obchádzaním Kaaby. Pútnici trávia nasledujúce dni (11. – 13. deň mesiaca zu al-hidždža) v Mine kameňovaním Satana a v posledný deň sa vracajú ku Kaabe a vykonávajú posledné obchádzanie svätyne.
Účasť na púti je dôležitou udalosťou v živote moslimov, ale iba málo ľudí si ju môže finančne dovoliť. Podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2012 (otázka 63c) sa na púti (hadždži) zúčastnil jeden z piatich moslimov z Blízkeho východu a severnej Afriky, jeden z desiatich zo subsaharskej Afriky a v ostatných regiónoch sa podiel pútnikov pohyboval od 3 % do 8 %. Ak sa osoba nemôže zúčastniť púte, môže poslať zástupcu (napr. obyvatelia dediny môžu zozbierať peniaze na to, aby jedna osoba vykonala púť – hadždž v ich mene). Pre mesto Mekka je to tiež veľká logistická výzva. Obýva ho niečo vyše 1 milióna obyvateľov a počas púte sa počet obyvateľov zvyšuje jeden- až trojnásobne (každoročne prichádza od viac než jedného do viac než troch miliónov pútnikov). Je preto potrebné mať adekvátne ubytovacie kapacity, kvalitnú leteckú a dopravnú infraštruktúru a podobne.
Pútnici v Al-Masjid al-Haram v roku 2008. Zdroj: Wikimedia Commons.
