Pôst (saum) v islame pripadá na deviaty mesiac islamského kalendára nazývaný ramadán. Moslimský kalendár je lunárny, na rozdiel od slnečného, a preto je vo vzťahu k nemu premenlivý. To znamená, že mesiac pôstu pripadá na rôzne mesiace slnečného kalendára. Napríklad v roku 2026 ramadán začal večer 17. februára a trval 30 dní do 19. marca, o rok predtým pripadol na obdobie od 28. februára do 30. marca 2025. Počas pôstu by moslimovia nemali od úsvitu do západu slnka konzumovať jedlo ani nápoje.

Modlitba (salát) – Moslimovia by sa mali modliť päťkrát denne v prísne stanovených časoch (šíiti sa modlia trikrát, pričom spájajú posledné modlitby). Tieto časy sú určené podľa moslimského (lunárneho) kalendára a pripadajú na: (1) úsvit – modlitba fadžr, (2) poludnie – modlitba zuhr, (3) popoludnie – modlitba asr, (4) západ slnka – modlitba magrib a (5) súmrak – modlitba iša.

Vyznanie viery (šaháda) je vyhlásenie o prijatí základnej zásady islamu – viery v jedného Boha a poslania proroka Mohameda. Znie: a ilaha ill Allah wa-Muhammadun rasulu Allah, čo znamená „Niet boha okrem Boha a Mohamed je posol Boží.“ Vyplýva to zo skutočnosti, že arabské slovo „Allah“ (Alah) označuje monoteistického Boha (v slovenčine písaného s veľkým písmenom, na rozdiel od polyteistických bohov písaných s malým písmenom).

Islam je druhým najväčším náboženstvom na svete z hľadiska počtu veriacich, preto je prirodzené, že moslimovia z rôznych kútov sveta sa medzi sebou líšia, rovnako ako sa kresťan zo Slovenska môže v niektorých prejavoch svojej viery odlišovať od kresťana z Kolumbie či Filipín. Podobne sa moslimovia aj na individuálnej úrovni líšia mierou svojej religiozity, prístupom k náboženským praktikám, islamskému právu, rituálom a ďalším aspektom viery.