Pri diskusii o modeli štátu založeného na princípoch islamu je potrebné zohľadniť niekoľko vzájomných súvislostí. Predovšetkým, islam je komplexné náboženstvo, ktoré obsahuje pravidlá upravujúce všetky oblasti ľudského života, súkromné aj verejné. Pravidlá, ktorými sú moslimovia povinní riadiť sa vo svojom konaní, sú stanovené v islamskom práve, v arabčine známom ako šaría (šarí‘a), ktoré je založené na božskom zjavení obsiahnutom v Koráne. Šaría je Božím právom, teda právom, ktoré nemožno meniť.

Štát možno definovať mnohými spôsobmi, neexistuje jediná definícia, ani v bežnom jazyku, ani vo vedeckej terminológii. Štát je „trvalé zoskupenie ľudí s trvalým pobytom na určitom území, podliehajúce najvyššej autorite“ (Szmulik a Żmigrodzki, 2007, s. 16). Takéto chápanie je prijaté aj v tomto module.

Publikácie dostupné online

Azja i Afryka – religie, kultury, języki, M. Klimiuk (red.), Uniwersytet Warszawski, Warszawa 2013.

Púť (hadždž alebo hadž) je jediný pilier islamu, ktorý má úplne dobrovoľný charakter. Závisí totiž od zdravotného stavu a finančných možností veriacich (mužov aj žien). Cieľom púte je sväté mesto islamu – Mekka. Jej termín pripadá na 7. až 13. deň dvanásteho mesiaca islamského kalendára zu al-hidždža. V tomto období prichádzajú do Mekky pútnici z celého sveta.

Almužna (zakát) má očistný charakter, podobne ako púť. Zvyčajne predstavuje 2,5 % hodnoty majetku, ak tento majetok dosahuje predpísané minimálne množstvo (ktoré sa líši v závislosti od krajiny). Zmyslom zakátu je, aby sa bohatí podelili prostredníctvom almužny o svoj majetok s chudobnými, a nie aby chudobní platili rovnakou mierou. Zároveň ročná povinnosť odvádzať 2,5 % hodnoty majetku (a nie z príjmu v danom roku) poukazuje na to, že islam kladie veľký dôraz na zveľaďovanie majetku a nepodporuje asketizmus.