ZMENY V OBLASTI ŠTÁTNYCH HRANÍC A MEDZINÁRODNÉHO USPORIADANIA NA BLÍZKOM VÝCHODE

Vznik štátu Izrael a následné arabsko-izraelské vojny zásadným spôsobom formovali štátne hranice na Blízkom východe. Reakcie medzinárodného spoločenstva na tieto zmeny boli pritom rôznorodé. Hranice Izraela s Egyptom a Jordánskom, rovnako ako aj vzájomné vzťahy s týmito štátmi, možno dnes považovať za do veľkej miery stabilizované. Naopak, hranice a bilaterálne vzťahy Izraela so Sýriou a Libanonom, ako aj otázka palestínskych území, zostávajú nevyriešené a naďalej predstavujú významný zdroj regionálneho napätia.

Jednotlivé etapy blízkovýchodného konfliktu odhalili meniace sa záujmy tretích štátov vrátane arabských krajín. Tie síce tradične vystupovali ako relatívne jednotný blok podporujúci Palestínčanov, avšak v priebehu rokov sa táto dynamika postupne menila. Príkladom je aj súčasná vojna Izraela s Hamasom, v ktorej časť arabských štátov otvorene nepodporuje ani jednu zo strán konfliktu.

Hoci má blízkovýchodný konflikt regionálny charakter, jeho dôsledky často presahujú hranice samotného regiónu. Svedčia o tom napríklad ropný šok z roku 1973, aktivity palestínskych teroristických organizácií či pôsobenie židovskej diaspóry v prospech Izraela. Každá nová fáza konfliktu zároveň vyvoláva odozvu medzinárodného spoločenstva aj verejnosti v iných štátoch a významným spôsobom ovplyvňuje medzinárodnú bezpečnosť.