PALESTÍNA V OBDOBÍ BRITSKÉHO MANDÁTU

V dňoch 19. – 26. apríla 1920 sa v San Reme konala medzinárodná konferencia za účasti zástupcov Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Japonska, Spojených štátov amerických a ďalších krajín. Výsledkom konferencie bolo potvrdenie a právne ukotvenie sfér vplyvu Veľkej Británie a Francúzska na Blízkom východe. Mandát nad Palestínou získala Veľká Británia.

Po udelení mandátu nahradili Briti vojenskú správu civilnou administratívou, ktorá úzko spolupracovala so Židovskou agentúrou. Arabské obyvateľstvo odmietlo vytvorenie obdobnej inštitúcie a vyjadrovalo nesúhlas s britskou mandátnou správou, ako aj so židovským prisťahovalectvom a skupovaním pôdy v Palestíne. Od začiatku mandátu sa napätie medzi Arabmi a Židmi postupne stupňovalo a prerastalo do násilných nepokojov a ozbrojených stretov, ktoré sa britské úrady snažili potláčať.

Ani koniec druhej svetovej vojny nepriniesol upokojenie situácie. Napätie medzi arabským a židovským obyvateľstvom sa prehlbovalo a obe skupiny požadovali ukončenie britského mandátu a odchod Britov z Palestíny.

Povojnové usporiadanie sveta vytvorilo priaznivejšie podmienky pre naplnenie židovských snáh o vytvorenie vlastného štátu. Významnú úlohu zohrala medzinárodná solidarita so Židmi, ktorí prežili holokaust, podpora sionizmu zo strany amerického prezidenta Harryho Trumana, ako aj nejednotnosť arabských politických predstaviteľov v otázke budúceho usporiadania Palestíny.

Dňa 15. mája 1948 vypršal britský mandát nad Palestínou. Už 14. mája 1948 bola v Tel Avive vyhlásená nezávislosť štátu Izrael. Reakciou arabských štátov na vznik židovského štátu bol ozbrojený útok, ktorý viedol k prvej arabsko-izraelskej vojne.

Konflikt na Blízkom východe patrí medzi najdlhšie trvajúce a najzložitejšie a napriek úsiliu o nastolenie trvalého mieru sa ho dodnes nepodarilo vyriešiť.

Vznik konfliktu na Blízkom východe, označovaného aj ako izraelsko-palestínsky konflikt,  je mimoriadne zložitý, predovšetkým v dôsledku (1) koloniálnej politiky európskych veľmocí voči Blízkemu východu, (2) snáh Arabov o nezávislosť a (3) úsilia Židov o vytvorenie a udržanie vlastného štátu na palestínskych územiach. Tieto faktory sa v priebehu 20. storočia navzájom úzko prelínali.

Panoráma Múru nárekov s Kupolou na skale (vľavo) v pozadí a mešitou al-Aksá (vpravo). Zdroj: Wikimedia Commons.