INTIFÁDA AL-AKSÁ (2000 – 2005)
V júli 2000 izraelsko-palestínske rokovania vedené v Camp Davide zlyhali, čo viedlo k nárastu napätia. V septembri toho istého roku navštívil Ariel Šaron Chrámovú horu, kde sa nachádzajú mešity Al-Aksa a Skalný dóm, čo Palestínčania vnímali ako provokáciu a čo priamo vyvolalo vypuknutie druhého povstania, známeho ako intifáda Al-Aksa. Vo februári 2001 sa stal Šaron predsedom izraelskej vlády, čo bolo v niektorých palestínskych kruhoch vnímané ako otvorené vyhlásenie vojny. V nasledujúcich rokoch došlo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi k eskalácii násilia. V roku 2002 Izrael začal výstavbu múru, ktorý mal oddeliť jeho územie od Západného brehu.
Medzinárodné spoločenstvo pokračovalo v snahe o riešenie konfliktu a v roku 2003 OSN, Európska únia, Spojené štáty a Rusko (tzv. Blízkovýchodný kvartet alebo Madridský kvartet) predložili Mahmúdovi Abbásovi, jednému z popredných palestínskych politikov, mierový plán tzv: „Roadmap for Peace“. Hlavným cieľom plánu bolo vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu do konca roku 2005, pričom jeho realizácia mala prebiehať v troch etapách. Plán bol prijatý Abbásom aj Šaronom.
V roku 2004 zomrel Jásir Arafat a predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny sa stal Mahmúd Abbás. V januári 2005 zvíťazil aj v prezidentských voľbách a deklaroval ochotu spolupracovať s Izraelom na realizácii mierového plánu „mapy cesty“. V februári toho istého roku Abbás a Šaron oznámili zastavenie vojenských operácií a odmietnutie násilia, čím ukončili intifádu Al-Aksa.



