DRUHÁ ARABSKO-IZRAELSKÁ VOJNA (1956 - SUEZSKÁ KRÍZA)

Egyptský prezident Džamál Abd an-Násir (Násir) oznámil 26. júla 1956 rozhodnutie o znárodnení Suezského prieplavu, čím zasiahol do záujmov Veľkej Británie a Francúzska, ktoré boli najväčšími akcionármi spoločnosti spravujúcej tento strategický objekt. Bezprostredným dôvodom tohto kroku bola snaha získať finančné prostriedky na výstavbu Veľkej asuánskej priehrady po tom, ako Veľká Británia a Spojené štáty americké odmietli projekt podporiť.

S cieľom znovu získať kontrolu nad Suezským prieplavom uzavreli Veľká Británia a Francúzsko tajnú dohodu s Izraelom, podľa ktorej mali izraelské jednotky zaútočiť na Egypt a obsadiť Sinajský polostrov. Tento postup mal vytvoriť podmienky pre vojenský zásah oboch európskych mocností pod zámienkou oddelenia bojujúcich strán.

29. októbra 1956 zaútočili izraelské ozbrojené sily na Sinaj a následne postupovali smerom k Suezskému prieplavu. Nasledujúci deň Veľká Británia a Francúzsko predložili požiadavku na stiahnutie izraelských a egyptských vojsk zo zóny prieplavu. Izrael s touto požiadavkou súhlasil, Egypt ju však odmietol. Britské a francúzske jednotky zaútočili 5. novembra na Port Said a obsadili mesto. Postup európskych štátov vyvolal kritiku medzinárodného spoločenstva a bol odsúdený na pôde OSN, čo viedlo k tomu, že 7. novembra boli boje zastavené a britské a francúzske vojská sa z Egypta stiahli. Izraelské jednotky opustili egyptské územie v januári 1957 a Pásmo Gazy v máji toho istého roku.

Výsledkom tejto vojny bolo posilnenie postavenia Egypta a jeho prezidenta - Násir si získal široké uznanie v arabskom svete a stal sa jedným z najvýznamnejších lídrov Blízkeho východu v dvadsiatom storočí.

V roku 1958 vzniklo v Kuvajte Palestínske národnooslobodzovacie hnutie Al-Fatah, vojenská organizácia, ktorej cieľom bolo obnoviť v Palestíne stav spred roku 1948. Medzi jej zakladateľov patril aj Jásir Arafat. V roku 1964 bola založená Organizácia za oslobodenie Palestíny, ktorej cieľom bolo zjednotiť úsilie smerujúce k vytvoreniu nezávislého palestínskeho štátu. Programové východiská organizácie vychádzali z ideí panarabizmu a sekulárnej predstavy štátu. Vo svojej činnosti organizácia využívala rôzne metódy vrátane teroristických útokov. Al-Fatah zohráva v rámci Organizácie za oslobodenie Palestíny vedúcu úlohu.